História mexického odevu

Mexický odev je obrovskou zmesou koloniálnych a domorodých tradícií, ktoré sa používajú už po stáročia. Vyznačuje sa výšivkami, farbami, látkami ako bavlna, hodváb či vlna a nesmiernym množstvom štýlov.

Je dôležité vedieť, že mexický odev má mnoho variantov v závislosti od regiónu krajiny, keďže v mexickej kultúre existujú rôzne zvyky.

Huipil je blúzka alebo šaty bez rukávov domorodého pôvodu, ktoré majú obdĺžnikovú látku zošitú na oboch stranách s otvormi na ruky a ďalším, o niečo širším otvorom na hlavu. Zvyčajne sa vyrába z vlny alebo bavlny a býva vyšívaný mnohými farbami.

Quexquemetl je domorodý odev spätý s tancami poľnohospodárskeho kalendára, vyrobený z dvoch obdĺžnikov látky, ktoré tvoria kužeľ, a s otvorom na prevlečenie hlavy. Môže byť z bavlny alebo vlny s výšivkami zvierat a kvetov.

Rebozo pochádza z miešania osadníkov a Indiánov a vyrába sa z dlhej obdĺžnikovej látky podobnej šálu, z bavlny, vlny alebo hodvábu. Často sa používa na nosenie novorodencov.

Odev sa líši látkou, farbou a tvarom podľa regiónu, napríklad Jarocho je typický odev z Veracruzu, v ktorom prevláda biela farba v mužskom aj ženskom oblečení.

Charro je odev z Jalisca, v ktorom muž nosí obrovský klobúk, sako a úzke nohavice, zatiaľ čo žena má dlhé šaty so širokými rukávmi.

Tehuanas je veľmi farebný odev z Oaxacy, ktorý spopularizovala Frida Kahlo. Má tmavý materiál, skladá sa z huipilu a sukne s kvetmi a niekedy býva vyšívaný.

China Poblana pochádza z Puebly, je to biela blúzka s odhaleným výstrihom s kvetinovými výšivkami a sukňa zvyčajne červenej farby, ktorá je známa ako castor.

Odev je pôsobivou a bohatou súčasťou mexickej kultúry a vyjadruje identitu každého regiónu.